Ružomberok

Vyberte si jazyk

Ružomberok centrum dolného Liptova, leží na sútoku Váhu a Revúcej v západnej časti Liptovskej kotliny na rozhraní významných slovenských pohorí – Veľkej Fatry, Chočských vrchov a Nízkych Tatier. Prvá písomná zmienka o osídlení je z roku 1233, mestské výsady Ružomberku udelil z poverenia Magistra rytiera Donča, zvolenského župana, ostrihomský arcibiskup Tomáš v roku 1318. V roku 1340 kráľ Karol Róbert výsady mestu potvrdil a rozšíril. Súčasťou výsad bolo aj vymedzenie hraníc mestského chotára, v ktorom sa vytvorili sady, tzv. ulice mesta Biely Potok, Černová, Vlkolínec a Villa Ludrová. Sľubný rozvoj kráľovského mesta zastavil v roku 1390 kráľ Žigmund, ktorý dal Ružomberok do majetku Likavskému panstvu. Tu sa začínajú stáročiami sa tiahnúce spory medzi mestom Ružomberok a Likavským panstvom. I napriek tomu sa mesto hlavne vďaka významnej križovatke, na ktorej leží, vyvíjalo v prirodzené obchodno-trhovo-remeselnícke centrum.

Obchod a priemysel K tradičnej poľnohospodárskej, drevárskej, ovčiarskej a trhovo-obchodnej tradícii sa pridružilo remeselníctvo, ktoré sa neskôr združilo do početných cechov. Z nich sa začali vytvárať menšie podniky, z ktorých sa v poslednej tretine 19. storočia, aj vďaka vybudovaniu Košicko-bohumínskej železnice, začal rodiť významný slovenský priemysel. Konkrétne išlo o rozvoj papierenského a textilného priemyslu, spracovanie dreva, ale aj o rozvoj tehelne (1871), bryndziarne (1850) a zápalkárne (1890). S rozvojom priemyslu v meste vznikali aj slovenské peňažné ústavy. V poslednej tretine 19. a v prvej polovici 20. storočia sa Ružomberok stal významným finančným a priemyselným centrom Slovenska. Na tradíciu výroby papiera nadviazala v roku 1883 založená továreň na drevovinu a lepenku (Biely Potok). Z týchto tradícii došlo k vzniku nového závodu Sólo (1880) a v rokoch 1907 a 1908 k vzniku ďalšieho závodu, ktorý časom dostal meno SUPRA. V západnej časti mesta začal koncom 19. storočia (1894) vyrastať ďalší veľký priemyselný kolos – Rybárpoľská textilka, ktorá sa postune stala najväčšou v Uhorsku. Okrem spomínaného veľkého priemyslu pôsobilo v meste mnoho stredných a menších podnikov.

Historické pamiatky Mesto Ružomberok je bohaté na národné i kultúrne pamiatky. Samostatná centrálna časť mesta je vyhlásená za pamiatkovú zónu.

Námestie Andreja Hlinku – bývalý Rínok Toto námestie možno považovať za najstaršiu pamiatku mesta. Od neho je odvodený aj samotný mestský erb. Mesto dostalo svoj rodný list na vrchu, ktorý sa volal Ružový. V dávnej minulosti bolo miesto, kde sa dnes nachádza historické námestie s radnicou, celé porastené kríkmi šípových ruží. Údajne išlo o nevídanú vec. Nemeckí prisťahovalci podľa tejto rarity pomenovali mesto Rosenberg – vrch ruží – Ružomberok. Mestský erb má svoju tradíciu v dávnej povesti. Hovorí o mládencovi, ktorý pri poľovačke strelou z kuše svojim šípom prestrelil nielen červenú ružu na jednom z kríkov, ale aj srdce dievčiny – svojej nevesty. Prestrelená ruža sa tak stala symbolom mesta.

Na tomto námestí sa nachádza súbor kultúrnych pamiatok s priamym vzťahom k osobnosti Andreja Hlinku, ktorý bol vyhlásený za NKP v roku 1994.

rímsko katolícky kostol. sv. Ondreja – tvorí východnú časť námestia a pochádza zo 14. storočia
Pamätník Andreja Hlinku – slúžil v rokoch 1941–45 ako hrobka Msgr. Andreja Hlinku
budova Mestského úradu – postavená v novorenesančnom slohu v roku 1897 v južnej časti budovy bola rímsko katolícka fara, v ktorej pôsobil Msgr. Andrej Hlinka
Mariánsky stĺp – postavený v roku 1858
Kláštor sv. Kríža – postavený v empírovom slohu v roku 1806, tvorí dominantu západnej časti námestia
Ružomberské piaristické Gymnázium – založil gróf Ján Jakub Lowenburg, výučba začala v roku 1729 a bolo to v tom čase jediné gymnázium pre Liptov, Oravu a Turiec
Dievčenská meštianska škola – pôvodne slúžila rehoľným milosrdným sestrám sv. Vincenta – santmárkam. V priečelí sa nachádza pôvodná socha sv. Vincenta.
Rímsko katolícka ľudová škola – budova s arkádami bola postavená v 30.-tych rokoch 20. storočia. Nad arkádami je postavené súsošie Krista – učiteľa
Kostolné schody – školské schody sú spojené s pamätníkom A.Hlinku
Evanjelický kostol – postavený v rokoch 1923 – 26.
Galéria Ľudovíta Fullu – bola dokončená v roku 1969 a vo vnútri je umiestnené celoživotné dielo majstra Ľudovíta Fullu
Liptovské múzeum – budova postavená v rokoch 1935–37. Nachádzajú sa tu stále expozície a v jej priestoroch sa pravidelne koná Medzinárodný salón umeleckej fotografie FOTOFÓRUM, Fotografická výstava STROM, výstavy umeleckých diel a pod.
Kostol všetkých svätých – z poslednej tretiny 13. stor. so vzácnymi freskami bol v roku 1991 vyhlásený za NKP
Robotnícky kostol – sakrálna stavba z roku 1921 nazývaná aj Fabrický kostol sv. rodiny
Kultúrny dom – z roku 1928. Výstavbu budovy iniciovali členovia Katolíckeho kruhu na čele s Msgr. Andrejom Hlinkom a Dr. Karolom Mederlym. Budova bola centrom kultúrneho a spoločenského diania v Ružomberku. Objekt bol rekonštruovaný a 7.3. 2003 bola daná do prevádzky hotelová časť. II. etapa rekonštrukcie kultúrnej časti – Veľká dvorana a kino bude odovzdaná v roku 2004.
Kaštieľ sv. Žofie – z roku 1397 patril medzi dominanty mesta. Po rôznych rozsiahlych rekonštrukciách bola zachovaná najstaršia časť kaštieľa, ktorá je dnes súčasťou Obchodného centra Hypernova..
Synagóga – budova z roku 1890 zaujímavá hlavne z architektonického hľadiska
Pamätník padlým v II. sv. vojne – z roku 1950 nachádzajúci sa na Nám. slobody
Súsošie slobody – socha postavená na pamiatku obetí 1. sv. vojny a oslobodenia spod maďarskej nadvlády pri príležitosti 10. výročia vzniku ČSR /1928/
Partizánska matka – z roku 1974 odhalená pri príležitosti 30. výročia SNP na Sídlisku Roveň
Pamätné tabule padlým v I. a II. sv. vojne – pôvodné tabule umiestnené na terajšom Pamätníku A. Hlinku (padlým v I. sv. vojne odhalená v druhej polovici 30.-tych rokov, padlým v II. sv. vojne odhalená v 50.-tych rokoch) boli zrekonštruované a umiestnené na budove Liptovského múzea v roku 1996.
Pamätník padlých v I. a II. sv. vojne – na mestskom cintoríne
Pamätník padlým v SNP – LOKOMOTÍVA – z roku 1969 je umiestnený v parku pred železničnou stanicou